Radi by sme vedeli, kedy ste sa začali venovať jazdeckému športu a ako vyzerala vaša cesta k reprezentácii? Začal som jazdiť v roku 1959 a o 6 rokov neskôr som prvýkrát skákal ťažké skákanie ešte za moje rodné mesto Košice. V tom období z Bratislavy odišiel úspešný jazdec pán Kapec a súčasný klub Slavie vtedy viedol profesor Bor, ktorý sa ma opýtal, či by som neprišiel do Bratislavy. A tak som od roku 1965 reprezentoval Bratislavu až do roku 2005. Pamätáte si ešte meno prvého koníka? Úplne jasne, bola to Chirpe. Veľmi usilovný a dobrý koník. No také svoje prvé väčšie preteky som absolvoval na chrbte koníka Fura. V súčasnej dobe máte svojho miláčika? V súčasnej dobe už nepretekám, no 4-5 krát do týždňa jazdím dva kone. Jedným z nich je Honey, ktorá je dcéra mojej bývalej kobyly Godivy a už staršieho koňa ?, s ktorým chodím najmä na vychádzky. S ňou je takéto rekreačné jazdenie vzhľadom na jej živú povahu ťažšie. Ktoré zo svojich ocenení zo svojej úspešnej kariéry si najviac ceníte? Viete, myslím si, že jednotlivé víťazstvo nie je práve to, čo si najviac cením. Na čo som naozaj hrdý je moje 35-ročné pôsobenie v reprezentácii, pričom som sa vždy pohyboval v prvej päťke. Vyhral som 6x MS Československa, asi 20x MS Slovenska, som nositeľom bronzovej ? v Pohári národov a dostal som aj zaslúžilého majstra športu za jazdecké výsledky. Skutočne obdivuhodná kariéra. Čo sa týka prípravy Grand Prix – koná sa už 45. ročník. Ako hodnotíte tieto preteky v takom globále v porovnaní s ostatnými pretekmi? Ide o jedno z najstarších podujatí na Slovensku i medzinárodných pretekov. Prešlo obrovským vývojom a za posledné roky sa nám podarilo sem dostať síce nie tú úplnú špičku, no druhú kanditúru tu máme vždy. Peniaze? Nanešťastie dnes je šport najmä o peniazoch. Jazdecký šport je finančne veľmi náročný, nielen kúpa samotného koníka, ale aj účasť na pretekoch stojí veľké peniaze. Tým pádom aj samotná špička si vyberá aj podľa finančných cien. Každý rok máme od 15 do 19 národov. Nesnažíme sa robiť obrovskú kvantitu, najradšej máme do tých 130-140 koní. Napriek tomu je program pomerne dosť bohatý a diváci si prídu na svoje. Petržalka má svojich stálych divákov, i keď samozrejme veľa závisí aj od počasia. Hlavne v piatok, keď sa koná Pohár národov – svetová súťaž družstiev – sa nemôžeme sťažovať. Ide o výnimočnú súťaž, pretože ich je len 22 na svete, na ktorú sa prídu pozrieť ľudia aj z okolitých štátov. V nedeľu sa potom koná Grand Prix a ? Tohto roku je Grand Prix ešte pozdvihnutá o to, že je zároveň kvalifikáciou na jazdecké svetové hry v Kentucky. Dá sa teda povedať, že máme také tri hlavné svetové úrovne, takže si myslím, že to bude naozaj dobré. Chceli by sme vedieť, či štruktúra rozdelenia súťaže na malú a veľkú túru zostáva? Áno, pretože jazdci majú zvyčajne 2-3 kone, ktoré sa taktiež líšia svojou kvalitou a aby tak mali možnosť uplatniť v malej túre aj svoje mladšie kone. Ďalšou zaujímavosťou a obohatením Grand Prix je Slovenský skokový pohár EGON, kde je súťaž juniorov aj dospelých. Tu sa juniori môžu prezentovať divákom na tých istých prekážkach ako svetová trieda. Je to pre nich veľké povzbudenie a takisto aj obrovská výzva. .....