Prezrite si archívne čísla časopisu Životný štýl a kôň
Prednáška, ktorej ústrednou témou je strach pri jazdení.
Dr. Ulrike Thiel prednášala slovenským hipoterapeutom a jazdcom.
Dr. Ulrike Thiel je psychoterapeutka s kvalifikáciou vo viacerých psychologických smeroch (vývinová psychológia, klinická psychológia, športová psychológia jazdectva), trénerka jazdectva pre zdravú klientelu i pre ľudí s postihnutím, voltížna trénerka, rozhodkyňa drezúry základnej úrovne. V organizácii Nederlandse Stichting helpen met paarden – Equitherapie (SHP) vedie kurzy hipoterapie, kde je zároveň hlavnou lektorkou
V septembrovom čísle sme písali o medzinárodnom projekte „ European qualification framework for trainings and practice in Animal mediated assistance and therapy“, ktorý je finančne podporovaný z Európskej únie prostredníctvom Partnerstiev Leonardo Da Vinci. V rámci tohto projektu sme mali možnosť sa oboznámiť so vzdelávacím systémom holandskej organizácie Nederlandse Stichting helpen met paarden - Equitherapie (SHP-E), ktorá je ekvivalentom Slovenskej hipoterapeutickej asociácie (SHA).
Na základe dobrých vzťahov s holandskými partnermi vznikla ponuka, aby Dr. Ulrike Thiel z SHP-E prišla na Slovensko a priblížila slovenskej odbornej i laickej obci niektoré témy, ktoré sú základom ich výcvikov.
Ulrike Thiel prišla na Slovensko už v stredu 16.11, pretože sme potrebovali prebrať niektoré úlohy v rámci projektu. Medzitým sme si našli čas, aby sme zašli do jazdeckého klubu v Miloslavove, Stajňa Plameň. Tu si Dr. Thiel vybrala koňa, s ktorým ďalší deň mala robiť praktické ukážky k prednáške. Zvolila si krásneho anglického plnokrvníka, Meibeibiho. Je to 16 ročný viacnásobný víťaz dostihov na 2400 m, ktorého si majiteľka stajne Ing. Jozefína Jáchymová sama vychovala od malého žriebätka. Teraz Meibeibi učí začiatočníkov a pokročilých ako správne jazdiť.
Po zoznámení sa a odskúšaním koníka sme sa presunuli do hotela, kde pokračovala naša práca na projekte.
Druhý deň sme sa stretli s ďalšími hipoterapeutmi a jazdcami opäť v Stajni Plameň. Tesne po desiatej sa začala prednáška, kde Dr. Thiel neustále opakovala jednu vec, ktorá je samozrejmá, ale veľa jazdcov, a bohužiaľ aj niektorí hipoterapeuti, ju opomínajú - priateľský vzťah medzi koňom a človekom, založený na empatii a vciťovaní sa do koňa. Prostredníctvom mnohých obrázkov, nákresov a ukážok na prítomných predviedla, koľko chýb robia ľudia, a pritom sú presvedčení, ako dobre jazdia a majú vynikajúci vzťah s koňom.
Od priateľského prístupu ku koňovi sme sa plynulo presunuli k nezávislému sedu. Ulrike Thiel ho popísala ako neverbálnu komunikáciu s koňom zo sedla a posilňovanie jeho kondície spôsobom, ktorý je pre oboch príjemný a neagresívny. Opäť je to vec, o ktorej vedia takmer všetci, avšak mnohí pri ňom robia chyby, ktoré si ani neuvedomujú. Táto téma bola vynikajúco teoreticky podložená, podporená ďalšími obrázkami, nákresmi a na záver ukážkou správneho sedu na osedlanej železnej krave.
Poslednou časťou prednášky bolo rozobratie strachu pri jazdení. Na tú bolo zvedavých veľa hipoterapeutov, no i jazdci si v nej mohli vybrať niečo pre seba. Hovorilo sa o rôznych typoch strachu, kde môžu mať zdroj, ako ich odhaliť a ako pracovať na ich odstránení.
Pauzu medzi teoretickou doobedňajšou časťou a poobednými praktickými ukážkami sme vyplnili príjemným posedením pri vynikajúcom obede, ktorý nám pripravila pani Jáchymová.
Napriek tomu, že viacero ľudí muselo odísť za klientmi, zostalo skalné jadro záujemcov, ktorí boli zvedaví, čo sa bude diať s Meibeibim.
Prichystaného Meibeibiho sme zobrali na jazdiareň a Dr. Thiel nám ukázala, ako možno spočiatku stuhnutého, nerozhýbaného koňa prostredníctvom lonžovacieho biča v pomalom tempe na dlhej lonži uvoľniť tak, aby sa sám cítil príjemne, správne sa pohyboval a hľadal priľnutie.
Na záver sme Ulrike Thiel obkolesili a príjemne diskutovali o rôznych otázkach a postrehoch. Dr. Ulrike Thiel dokázala nenásilne a efektívne prepojiť oblasť komunikácie s koňom, nezávislého sedu a strachu do jedného celku. Takmer všetci prítomní prišli už s minulými skúsenosťami a znalosťami o diskutovaných oblastiach, no zvýraznenie prepojenia medzi nimi aj s obrázkovým a praktickým podložením bolo prínosom pre prítomných hipoterapeutov a jazdcov.
Z dodatočných reakcií účastníkov aj ľudí, ktorí sa nemohli zúčastniť, sme usúdili, že podobné akcie majú význam a v najbližšom čase oslovíme aj iných zahraničných odborníkov na poli hipoterapie.
Autor : Michaela Drobná
