Drezúra

Drezúrna komisia SJFJazdectvo ako veda a umenie – aj tak by sme mohli označiť drezúru. Toto slovo pochádza z francúzskeho slova dressage, v prenesenom význame znamená cvičiť zvieratá. V súčasnosti sa význam slova používa aj ako názov jazdeckého športu, ktorý je vysoko organizovanou disciplínou. Každý jazdecký kôň by mal absolvovať základy drezúry, aby bol kôň vo vrcholovej kondícii poslušný a takisto podriadený svojmu jazdcovi. Predchodcami súťažných drezúrnych úloh boli skúšky pre najlepšie vycvičené vojenské kone. Prvá takáto súťaž v 19. storočí bola vlastne určená na porovnávanie vlastností najlepšie vycvičených dôstojníckych koní. tieto individuálne úlohy sa stali súčasťou olympijských hier roku 1912 a drezúrne súťaže družstiev boli zvedené na olympijských hrách o 16 rokov neskôr (1928) v Amsterdame. Cviky vysokej školy - pasáž a piaf - boli prvýkrát zahrnuté do olympijských úloh roku 1932 v Los Angeles. Piruety v cvale boli prvý raz predvedené na olympijských hrách v Berlíne roku 1936.

O čo ale vlastne ide?

Jazdec so svojím koňom sa snažia o dokonalé zosúladenie. Na najvyššom vrchole drezúrneho umenia alebo drezúrnej gymnastiky je kôň schopný predvádzať jednotlivé náročné cviky s minimálnymi pomôckami a podporou alebo vedením jazdca. Cieľom tejto špeciálnej cesty výcviku koňa je teda uvoľnený kôň. Pre tohto „spokojného atléta“ nie je nakoniec problém cvičiť v pravidelnom rytme mnohé zložité úlohy, a to bez najmenšej známky námahy. Moderná drezúra ako šport si vyžaduje presné prevedenie série vopred predpísaných cvikov v stanovenom poradí podľa vypísanej drezúrnej úlohy. Drezúrna úloha sa jazdí v drezúrnom obdĺžniku (aréne). Úlohy nižších stupňov až do stupňa S sa predvádzajú v drezúrnom obdĺžniku o veľkosti 40x20 m, vyššie stupne v obdĺžniku s rozmermi 60x20 m. Plocha obdĺžnika je rozdelená na menšie časti pomyselnými priečnymi líniami, ktoré sú spojnicami písmen ležiacich na dlhej strane obdĺžnika. Okrem toho je obdĺžnik pozdĺžne rozdelený tzv. "stredovou čiarou", ktorá spája písmená A a C, na ktorej ležia ďalšie písmená a dvoma ďalšími pozdĺžnymi líniami, ležiacimi v polovici medzi stredovou čiarou a príslušnou dlhou stenou obdĺžnika. Všetky písmená majú svoje presné miesto okolo okrajov arény a naznačujú jazdcom, kde ktorý cvik treba predvádzať. Zaujímavosťou je, že kôň musí byť schopný nielen dokonalého pohybu dopredu, ale tiež do strán a musí vedieť aj skrátiť či predĺžiť krok vo všetkých troch chodoch. Na najvyššej úrovni musí navyše zvládnuť také cviky ako pirueta, pasáž, krátky klus, vznosný, piaf, klus na mieste alebo preskok. K drezúre patria aj prvky španielskej klasickej školy, no tieto sa v súťažiach nepoužívajú. Rozhodcovia hodnotia každý predpísaný cvik známkou od nula do 10, pričom 0 znamená, že cvik nebol predvedený a 10 znamená, že bol predvedený excelentne. Zo súčtu pridelených známok sa vypočíta celková známka jazdca a koňa, ktorých nezávisle od seba hodnotia minimálne traja rozhodcovia. Na každom stupni výcviku by kôň mal byť hodnotený podľa pravidelnosti a uvoľnenosti jeho chodov, poslušnosti, rovnováhy a jeho ochoty zostať v každej situácii "na pomôckach". Jazdec alebo jazdkyňa sú hodnotení podľa toho, ako dokážu koňa ovládať a vykonať s ním prepísané figúry. Súťaže sa podľa náročnosti rozdeľujú na Prix St. George, Intermediate I. a II. a Grand Prix. Vrcholom sú olympijské súťaže. Drezúra stredného stupňa náročnosti je tiež súčasťou prvého dňa v trojdennej súťaže všestrannosti (military).

Freestyle

Nových nadšencov si získalo aj nové odvetvie drezúry – „Freestyle“. Umelecký dojem tohto „konského baletu“ je podtrhnutý hudbou, pri ktorej kôň predvádza svoj športový výkon.