Parkúr

Parkúrové skákanie je jazdecká disciplína, v ktorej sa skúšajú jazdcove schopnosti a spôsobilosť jazdeckých koní. Ich spoločnou úlohou je prekonať v ohradenom priestore – kolbisku – predpísanú dráhu s rozostavenými prekážkami – parkúr. Musia ho zaskákať v stanovenom poradí, čisto a bezchybne v čo najkratšom čase. Dráha na kolbisku pozostáva z rôznych druhov prekážok. Dĺžka dráhy, výška skokov, ich obtiažnosť a kombinácia zodpovedajú vždy príslušnému typu a stupňu predpísanej obtiažnosti. Poznáme tieto stupne obtiažnosti a výšky prekážok:

Parkúr stavia výhradne špeciálne školený odborník – parkúrmajster. Prekážky sú stavané tak, aby v prípade ich nezvládnutia nedošlo k zraneniu koňa, čiže časť o ktorú kôň zavadí, by mala ľahko spadnúť.

Do významného povedomia sa dostali prvýkrát v roku 1900, keď sa skokové súťaže konali ako súčasť olympijských hier v Paríži. Boli to tri súťaže: "skákanie o cenu" na čas, v ktorom zvíťazil Haegeman z Belgicka. Potom skok do diaľky, ktorý vyhral jeho krajan van Langendonk a skok do výšky, v ktorom zvíťazil Gardieres z Francúzska. Ten hladko preskočil 1,84 m. ďalším podnetom bolo slávnostné otvorenie Medzinárodnej výstavy koní v Olympii v Londýne roku 1907. Tu sa konali aj prvé súťaže o Pohár národov.

Pravidlá parkúru

Vývoj pravidiel potreboval určitý čas. V britských a amerických pravidlách sa pokutovalo zhodenie latky, ktorá bola umiestnená na vrchole prekážky. Tento systém sa komplikoval ešte tým, či bola latka zhodená prednými alebo zadnými nohami koňa. Čas na prekonanie parkúru nehral vôbec dôležitú úlohu a posudzovanie bolo tým pádom nepresné. Po 2. svetovej vojne sa však pravidlá sformulovali na medzinárodnom základe. Zrozumiteľnosť nových pravidiel uľahčila sledovanie súťaže a umožnila aj divákom zúčastňovať sa na tomto krásnom športe. Preteky sú vypísané na jedno alebo dve kolá. Za zhodenie prekážky, neposlušnosť alebo prekročenie časového limitu sa prideľujú trestné body. V základnom kole sú práve tieto body rozhodujúce. Ak je viacero dvojíc, ktoré absolvovali toto prvé kolo bez trestných bodov, pokračuje sa dodatočným – rozoskakovaním. V rozoskakovaní sa väčšinou prekážky zvýšia o 10 cm a neskáču sa všetky prekážky, ale iba vymedzená časť určená parkúrmajstrom. V rozoskakovaní pri rovnakom počte trestných bodov je rozhodujúci čas, za ktorý ho dvojica absolvovala. V jednej súťaži jazdec smie štartovať na viacerých koňoch. Jeden kôň môže štartovať v dvoch súťažiach za deň, okrem veľkých cien, kedy mu je povolená len jedna súťaž. K súčasným základným faktorom, ktoré sa pri budovaní parkúrov berú do úvahy, sú teda: veľkosť a typ postavených prekážok, počet cvalových skokov v kombináciách prekážok a rovnako tak aj čas potrebný na prekonanie parkúru.