Drezúra

Drezúrne sústredenia s Gyula Dallosom

JK pri NŽ Topoľčianky sa v záujme podpory rozvoja jazdeckého športu na Slovensku rozhodol počas zimnej prípravy usporiadať seriál pravidelných sústredení s úspešným drezúrnym jazdcom a trénerom Gyula Dallosom. Túto myšlienku finančne podporila aj Drezúrna komisia SJF, ako aj Západoslovenská oblasť SJF. Z toho dôvodu sú sústredenia dostupné pre širokú drezúrnu verejnosť. Cieľom týchto sústredení je zvyšovanie výkonnostnej úrovne drezúrnych koní a jazdcov a systematická príprava na nasledujúcu sezónu. Zároveň je to šanca pre všetkých jazdcov, trénerov a aj rozhodcov ďalej sa vzdelávať a získavať cenné informácie a rady od medzinárodne uznávaného, úspešného jazdca a trénera.
Zatiaľ máme za sebou 3 dvojdňové sústredenia, ktorých sa zúčastnilo 19 rozličných koní. V priestoroch historickej jazdiarne Národného žrebčína Topoľčianky boli pre účastníkov pripravené vynikajúce podmienky (hala, ustajnenie, tlmočenie, ozvučenie, lavičky pre divákov, ako aj možnosť stravovania a ubytovania). Mimo jazdiacich jazdcov sa zúčastnilo sústredení aj niekoľko ďalších záujemcov, avšak chýbal dostatočný záujem zo strany rozhodcov, pre ktorých to bola možnosť zúčastniť sa povinného preškolenia.
Bolo veľmi zaujímavé a poučné sledovať tieto tréningy. Pán Dallos je skutočný odborník a hneď presne odhadol nedostatky každého koňa a ukázal ako ich odstraňovať. U väčšiny koní bolo vidieť výrazné zlepšenie už počas tréningu. I keď časový harmonogram bol veľmi nabitý a počasie mrazivé, pracoval takmer bez prestávky a každej dvojici sa venoval individuálne a naplno, za čo si rozhodne zaslúži obdiv. Snažil sa všetko podrobne vysvetliť, pomôcť, predviesť správny systém tréningu a ukázať cestu, ktorou sa dostať k požadovaným cieľom. Každý jazdec si určite odniesol mnoho nových poznatkov a rád pre systematický tréning do budúcna.

Sme veľmi radi a ďakujeme pánovi Dallosovi, že bol ochotný a aj napriek veľkému vyťaženiu vyhovel našej prosbe o trénovanie na týchto sústredeniach. Veríme v ďalšiu dobrú spoluprácu.

Na slovíčko s Gyula Dallosom:
• Ako vyzerá Váš pracovný týždeň? Koľko koní jazdíte? Kde a koľko koní trénujete? A čomu sa ešte venujete?
Môj týždeň vyzerá asi takto. Nemám žiaden voľný deň už asi 50 rokov. Denne jazdím, závodím a trénujem veľa jazdcov a koní v 4 krajinách. Keď mám sústredenia, moje kone trénuje moja dcéra, alebo sa pohybujú v kolotoči. Keď som doma jazdím vždy s plánom a vždy si stanovým cieľ na čom chcem s koňom v hlavnej fáze pracovať. Jazdievam ráno 2-3 kone ešte aj dnes, voľakedy to však bolo oveľa viac. Potom pokračujem v trénovaní približne 20 koní denne. Spolu mám momentálne na trénovanie mimo sústredení približne 28 koní. S každým sa snažím pracovať naplno celú jazdeckú hodinu a teda trénujem od prvej do poslednej sekundy.
Koňom sa však nevenujem len v praxi, ale veľa aj teoreticky. Pracujem na dvoch univerzitách, na Športovej Univerzite a na St. Stefan Univerzite, kde často prednášam. Raz alebo dvakrát ročne robím veľkú odbornú prednášku o anatómii koní. Taktiež píšem odborné články, napísal som už dve knihy a plánujem vydať aj tretiu.

• Aké sú Vaše celkové pocity z našich sústredení?
Národný žrebčín Topoľčianky poznám už dlhé roky a viem ako to tu vyzeralo vtedy a ako to tu vyzerá teraz. Je to neporovnateľné zlepšenie. Kvalita koní sa veľmi zlepšila ako aj úroveň jazdeckého umenia. Všímam si všetko a môžem povedať, že stajne boli vždy čisté, pracovníci usilovní, milí a s odborným prístupom. Mám svoj vlastný areál a viem koľko úsilia to stojí, aby maštaľ vyzerala tak pekne ako táto, k čomu z celého srdca gratulujem pracovníkom, ktorí dokázali žrebčín a jeho jazdecký areál zrenovovať a urobiť z neho areál porovnateľný s ktorýmkoľvek v Nemecku či vo Švajčiarsku. V budúcnosti by mohol byť tento areál veľmi dobrým miestom aj pre usporiadanie medzinárodných pretekov, pretože všetko je tu, odborní pracovníci, priestor, plocha s dobrým povrchom, ustajnenie, ako aj dobrá odskúšaná organizácia. Preto rád pracujem v takomto prostredí a cítim sa tu veľmi dobre.
V priebehu sústredení sa snažím jazdcom, ktorí chcú so mnou pracovať, pomôcť. Mal som tu možnosť pracovať s mnohými dobrými jazdcami, ktorí dokážu správne pripravovať svoje kone, samozrejme nájdu sa aj takí, ktorí zatiaľ potrebujú staršie, prijazdené kone. Páčil sa mi napríklad aj prístup a záujem jazdcov iných disciplín, konkrétne záprahárov, ktorí sa snažili veľa priučiť, aby mohli svoje kone správne pripravovať. Sústredení sa zúčastnili rôzne kone, staršie prijazdené, kone na strednej úrovni, ale aj mladé kone.
• Ako hodnotíte kvalitu koní, ktoré ste tu trénovali? Môže to porovnať s tým čo si pamätáte z pred približne 10 rokov?
Kvalita koní sa nedá porovnať, pretože za tých 10 rokov sa tu úplne zmenil svet. K čomu chovateľom srdečne gratulujem. Viem koľko to muselo dať práce takto pokročiť. Ja osobne mám 2 výborné kone z chovu Národného žrebčína Topoľčianky, Druppy a Rétorik, ktoré som tu kúpil. Som s nimi veľmi spokojný. Moja dcéra sa s Druppym stala niekoľkokrát Majsterkou Maďarska a 5 krát vyhrala na stupni T vo Svetovom pohári aj proti silnej nemeckej konkurencii. Žiaľ kvôli piafe, ktorá nie je až taká dobrá ako sa v Grand Prix vyžaduje, strácal na tejto úrovni na hodnotení. Ale ako T-čkový kôň je vynikajúci so super charakterom a ochotou spolupracovať. Podobne ako Rétorik, ktorý má taktiež naozaj výborný charakter. Rétorika jazdí moja juniorská zverenkyňa, jeho potenciál do Grand Prix je obmedzený, ale všetky nedostatky kompenzuje skutočne výnimočným charakterom. Myslím si, že keď pracovníci žrebčína Topoľčianky budú schopní vždy vyselektovať kvalitné mladé kone, vyskúšať ich, tie najlepšie si ponechať a dobre prijazdiť, môžete dosahovať stále lepšie a lepšie výsledky. Takto vidím budúcnosť jazdectva a chovu. Je veľmi dobrou zárukou, že žrebčín je vo vlastníctve štátu.

• Mohli by ste zhodnotiť jednotlivé kone? Aké boli ich klady a zápory a na čom by mali v budúcnosti pracovať?
Počas sústredení som tu trénoval mnoho dobrých mladých koní, talentovaného 5-ročného žrebca Sunshine, z mladých kobýl boli najlepšie 6-ročné, Libertine, Regency a Labella. Tiež ma prekvapil 7-ročný lipican Conversano VI-47, ktorý môže konkurovať aj teplokrvným koňom. S mladými koňmi je najdôležitejšie mať ciel, jazdiť veľa súťaží Z-L a keď budú mať dobré hodnotenie na národnej úrovni, s odvahou ich treba prezentovať aj v zahraničí, napr. v Rakúsku, Maďarsku, kde je mnoho pretekov pre mladé kone a kde sa môžu skutočne otestovať aj v silnejšej konkurencii.
Z koní na strednej úrovni sa sústredenia zúčastnila Lusitánia, ktorá je síce náročná na jazdenie, ale v budúcnosti môže dosiahnuť veľa úspechov aj v stupni T. Ďalej pohybovo talentovaná Luisa, pri ktorej bolo vidieť veľké zlepšenie už počas prvého sústredenia, kedy ukázala svoje chody, ďalších sústredení sa však nezúčastnila. Mal som možnosť pravidelne pracovať aj s 2 tiež kvalitnými kobylami, La Vienna a Logan, s veľkými možnosťami, avšak ich doterajší výcvik nie je úplne správny. Je potrebné aby ich tréning bol dôslednejší a postupoval podľa škály výcviku. Potom od nich možno očakávať dobré výsledky.
Pracoval som aj 3 lipicanmi „starými profesormi", ktorí sú prijazdení do GP. Nemajú síce toľko pohybového talentu, ale vynahrádzajú to precíznosťou cvikov. Sú kompaktní, učenliví a dobre sa s nimi pracuje, v čom majú lipicany ako aj ostatné barokové plemená výhodu.
Môžem povedať, že každý účastník sústredenia sa chce vzdelávať, čo je veľmi dôležité. Samozrejme každý má svoje hranice, to sa zmeniť nedá, ale každý chce a keď niekto chce vždy sa môže zlepšiť.

• Pri práci s koňmi používate svoj osvedčený systém. Mohli by ste nám ho stručne popísať?
Hlavnou ideou môjho systému práce s koňmi je gymnastika. Jazdím a trénujem svoje kone pomocou gymnastiky, nie pomocou tlaku. Je dôležité jazdiť vždy s hlavou, vždy rozmýšľať Čo? Prečo? Ako? môžem svojho koňa trénovať. Kôň sa musí na prácu pripraviť v uvoľňovacej fáze psychicky a aj fyzicky, ako športovec, kulturista a atlét, uvoľniť svalstvo, spriestupniť sa, pomocou mnohých prechodov, cvikov na dvoch stopách, zmien tempa, čím sa kôň stane pozorným a pripraveným na hlavnú prácu. V hlavnej fáze musí kôň naozaj pracovať a miliónkrát precvičovať cviky, ktoré zodpovedajú jeho stupňu výcviku. Po tejto fáze nasleduje fáza relaxačná. Za najdôležitejší bod a fixnú ideu považujem správny sed jazdca. Najdôležitejšie je aby jazdec sedel v rovnováhe, esteticky, aby mal zarámovaného koňa medzi oťažami a medzi holeňami. Jazdec sa musí rovnako sústrediť od prvej po poslednú sekundu tréningu, vedieť všetko aj teoreticky a hlavne chcieť.

Do môjho systému samozrejme patrí aj všestranný výcvik, ktorý pozostáva zo skákania vo voľnosti, tiež skákanie pod sedlom, veľa vychádzok do terénu, lonžovanie, výbeh, kolotoč... Snažím sa to vždy meniť a prispôsobovať, pretože nemôžeme kone stále rovnako, ako stroje, nudne trénovať. Jazdec musí vždy rozmýšľať, čo jeho kôň práve dnes potrebuje. V jazdectve je dôležitý cit, prirodzená inteligencia, usilovnosť, vytrvalosť a disciplína.
Ďakujeme za rozhovor.

 

Autor: Bc. Michaela Horná
Foto: Gyula Dallos, NŽ Topoľčianky